Kodály 140 - Koncert klaviristu Fülöpa Ránkiho

Inštitút Liszta Bratislava Vás srdečne pozýva na spomienkový koncert na pamiatku Zoltána Kodálya.
Zostavil, interpretuje:
FÜLÖP RÁNKI
Klavirista, štipendista Maďarskej akadémie umenia 
Podujatie sa uskutoční s finančnou podporou Maďarskej akadémie umenia a spoločnosti MICROCOMP.

Zoltán Kodály (1882 – 1967), ktorý je vnímaný najmä ako autor zborových a veľkolepých orchestrálno-oratórnych skladieb, začínal svoju hudobnú kariéru ako skladateľ jemných komorných diel, temperamentných piesní plných vášne a moderných klavírnych kompozícií. Tieto klavírne diela – cykly Deväť klavírnych skladieb op. 3 (tento cyklus sa pôvodne nazýval Klavírna hudba a spolu s Valsettom, ktorý sa stal neskôr samostatnou skladbou, pozostával z desiatich častí) a Sedem klavírnych skladieb op. 11 – vznikli v rokoch 1907 – 1918. Dokumentujú elementárne hudobné zážitky Zoltána Kodálya, ktorý bol v tom čase považovaný ešte za avantgardného skladateľa. Odzrkadľujú jeho stretnutie s maďarskou ľudovou hudbou v roku 1905, ale aj jeho zoznámenie sa s Debussyho tvorbou v roku 1906. O prijatí francúzskej hudby a umenia svedčia Meditácie nad motívom Claudea Debussyho z roku 1907 (vychádzajú zo základného motívu Debussyho Sláčikového kvarteta č. 1 a predstavujú krátku, experimentálne ladenú časť op. 3), skladba Prší v meste z cyklu op. 11 (inšpirovaná básňou Paula Verlaina) či Epitaf (skomponovaný na pamiatku obetí I. svetovej vojny). Prítomnosť francúzskeho variantu modernosti dokazuje používanie odvážnych, často disonantných súzvukov v týchto dielach, ako aj vzďaľovanie sa od tradičnej formy. Kým v Deviatich klavírnych skladbách sa ľudová hudba objavuje len nepriamo, ako alúzia, v Siedmich klavírnych skladbách je zastúpená už aj v podobe úprav ľudových piesní (2. Sikulský nárek, 6. Sikulský spev). Ľudový tanec zohráva kľúčovú úlohu aj v Kodályovom poslednom veľkolepom klavírnom diele – v Tancoch z Marošséku. Okrem toho, že táto suita so znakmi klasického viedenského rondeau, ktorá sa neskôr preslávila najmä ako orchestrálna skladba, znamená vďaka svojej technickej náročnosti veľkú výzvu pre interpreta, je aj charakteristickým dielom skladateľovho druhého tvorivého obdobia, nesúceho sa v znamení odklonu od modernosti a návratu k ľudovej hudbe a k hudobnej tradícii ako akej.  

Anna Dalos hudobná historička