Hej, zatraste loutňou! - Stará maďarská, slovenská a poľská hudba zo 17-18. storočia

Kapela Musica Historica pôsobí od r. 1988, v Budapešti, koncertovala už vo viacerých krajinách Európy, prezentujúc starú hudbu Uhorska, ako aj strednej Európy. Koncerty v Košiciach a v Prešove dajú ochutnávku zo svetskej hudby 17-18. storočia, od konca doby renesancie až po charakteristickú melodiku východoeurópskeho baroka. Veľké štýlové prúdy dejín európskej hudby sa všade zlievali s miestnou tradíciou, v našom priestore s maďarskou, slovenskou a poľskou melodikou, a nezabudnime ani na turecké, chorvátske a rumunské vplyvy. Z toho bohatého hudobného dedičstva vybrali hudobníci rôzne ľúbostné a zábavné, ako aj vojenské piesne a tanečné melódie, hlavne z notových zbierok vzniknutých na Hornej zemi (na území dnešného Slovenska) ̵ Vietorisova tabulatúra (okolo r. 1670), Apponyiovský kódex (z tridsiatych rokov 18. storočia) a rukopis zachovaný pod pseudonýmom Anny Szirmayovej, rod. Keczerovej. Tie ešte zafarbujú poloľudové melódie, ktoré si osvojil Georg Daniel Speer, vežový hudobník zo Sliezska, ktorý v päťdesiatych rokoch 17. storočia prevandroval rôzne mestá, a svoje staré spomienky publikoval v r. 1688. V rámci programu sa ozvú viaceré dobové hudobné nástroje, ako aj ich živé ľudové paralely, sprostredkujúc nám radosť, smútok ako aj rozpustenosť, tanečnú náladu zašlých pokolení.

Koncerty v Košiciach a v Prešove sú pre nás veľkou radosťou i úctou. V Košiciach sme vystúpili iba raz (ešte v 90-tych rokoch), kým v Prešove budeme prvýkrát koncertovať. Tie dve mestá sú dôležitými miestami uhorských, ako aj stredoeurópskych kultúrnych dejín, nielen kvôli pamiatkam architektonickým, ale aj z hľadiska dejín hudby. Z Košíc od konca stredoveku poznáme notové záznamy, v tomto meste dostal meštianske právo Sebastian Tinódi, najznámejší maďarský autor historických piesní (16. storočie). V súvislosti s Prešovom všetkým príde na um tzv. Prešovský graduál, rukopisná zbierka melódií tunajších evanjelikov (okolo r. 1630), tak ako dobrodružný životopis G. D. Speera Uhorský alebo sedmohradský simplicissimus (1683), v ktorom autor rozpráva, ako sa tu a po okolitých mestách potuloval ako mladý hudobník vežový okolo r. 1653. Na koncertoch zahráme aj niekoľko z ním zvečnených tanečných melódií. Kontaktujúca sa maďarská, slovenská a poľská kultúra melodická a veršová sa má ešte podrobne preskúmať, keďže tie skrývajú v sebe rôzne vrstvy spoločnej minulosti. Vzťahová sieť siaha do zberateľskej činnosti folklórnej Bélu Bartóka, keďže niektoré melodické rodiny sa v kruhu tu žijúcich národov pretvorili do ľudových piesní, rástli už ako paralelné „konáre”. (István Csörsz Rumen, umelecký vedúci kapely Musica Historica)